Tu však som náhle videl, že môžem pre druhého niečo znamenať už len tým, že tu som a že ten druhý je šťastný, pretože som pri ňom. Keď sa to tak povie, znie to veľmi jednoducho, ale keď tak potom človek premýšľa je to obrovská vec, ktorá vôbec nemá konca. Je to niečo čo človeka môže úplne roztrhať a zmeniť. Je to láska? A predsa niečo iné ? Niečo prečo sa dá žiť.

Pre lásku človek žiť nemôže, ale pre človeka určite áno!

Prečo si je Erich Maria Remarque svojím tvrdením taký istý? Nedá sa spochybniť ani nijako napadnúť? Veď každý, kto lásku zažil, tvrdí aká je láska nekonečná, ako ti zmení celý tvoj život, ako ťa pohltí do širokého úsmevu a pocitu bezťiaže. Prečo ju potom Erich Maria Remarque posunul za tieň nášho bytia, na druhé miesto ? Myslím,že my ľudia sme osobnosti veľmi všímavé. Dokážeme upriamiť pozornosť na jeden jav, jednu vec či bytosť. Jedným pohľadom sa jej môžeme zapozerať hlboko do očí, kedy mozog dostane signál neklipkať. Krv nám začne prúdiť ako horúci požiar, kyslík nam schladí každú bunku nášho tela a do rozbúšeného srdca sa nám zapichne Amorov šíp. Láska je zrazu a stále súčasťou nás. My tvoríme lásku a my ju umocňujeme do rôznych podôb svojimi citmi a konaním. A Práve vtedy so pomyslíš „Ďakujem, že si! „ Je to prostá veta bez väčších zvratov a gramatických javov. Je to niečo, čo môže človeka úplne roztrhať a zmeniť. Je to samotná naša existencia a láska je značka , ktorá nikdy nevíjde z módy a do ktorej bude raz a už navždy človek poobliekaný.

Láska je v nás,je súčasťou nás a preto my ponúkame a môžeme obohatiť človeka o lásku, preto nemôžme žiť pre lásku samotnú ale pre človeka (s láskou) áno! 

Sloh: K. Endreková

-zbožňujem jej slohy!

Lionel Richie