Tak isto by som vás všetkých chcela poprosiť o kúsok štedrého správania a ochoty:
S triedou sme sa zapojili do vianočnej súťaže. Je to o tom, že ktorá trieda získa najväčší počet "lajkov" získa maturitné tablo. Tak by som vás chcela ešte raz požiadať aby ste zahlasovali za fotku

Ja len, že to tu chcem mať. Dáva mi to trochu hlbší význam ako len veta s myšlienkou. Vlastne, celí tento blog je založený na základe tejto myšlienky. A tak svoje pocity často zhŕňam do takej "story" ktorá vyznie niekedy možno ako s filmu a inokedy zas ako ucelený text bez pointy.

Pekný týždeň vám prajem,teraz nebudem mať čas moc prispievať a teším sa už na piatkajšie dozvuky.

Každý deň mať také vlasy :-))
(áno,nemám tam podprsenku ale neberte to ako nejakú "erotiku" alebo čo :D )

 Ahojte, bola som si dnes spraviť nechty na stužkovú (na piatok), mierne mám problém  snimi písať all ten fingers, a musím povedať že sú užasné, bez ornamentov, kvietkov a kadejakých blbostí a čačiek-mačiek, ktoré mi tam neidú. Medzičasom napadol krásny sneh, škoda, že zajtra s toho bude ............... Včera som sa vybrala do KE si kúpiť topánky na stužkovú a kúpila som si fakt škaredé,nevaí ved je to len raz za život :DDDDD Ale hlavné je že som minula svoje všetky úspory v háemku. Už len lutujem,že som nevidela to Pink Floyd trikoo<33

Tak čo mi poviete na nechty? Podľa mňa sú úžasné, škod, že na fotke nie sú také pekné ak v skutočnosti. Nevadí v piatok sa pofotím "pred" do detajlov :-))
p.s. mám fakt smiešne prsty a dosť krivé, fotka fotená na 300x

Si sám, si človek. Človek sám na všetko.

Nikoho nezaujíma ako sa cítiš. Nikto si neuvedomuje, že ti tým čo povie, ti ešte viac naloží. Každý má vlastné starosti, problémy a trápenia. Každý sa musí sám vymotať so svojich depresívnych nálad. Koľko vložíš do hry, toľko sa ti vráti späť.
Svet je krutý, čas nestojí, zem sa toči.

Nemôžeš byť stredobodom pozornosti, nemôže každý plakať nad tvojimi starosťami a ťa ľutovať. Proste ľudia ti naložia a neuvedomujú si, čo tri slová s tebou spravia, ako silno ťa dokážu položiť.
Nerozmýšľaj nad ničím, len dávaj a choď ďalej.
Ľudia si krutý, žijú, zem sa točí.

Pomaly kráčam po ceste. Rozmýšľam. Spomeniem si na to, čo sa udialo. Zrazu vojdem do miestnosti plnej ľudí, zdvihnem hlavu, nahodím úsmev. Vtedy mi je dobre. Myšlienky sa chvíľkovo stratia. Je dobre. Opustím miestnosť s úsmevom a slzy sa mi vtlačia do očí.
No ten pocit, sa nedá vydržať.


Dočkala som sa, všetky listy so stromov opadli. Už potrebujem len jeden voľný deň, keď bude hustá hmla a chcem si spraviť pekný výlet do lesa. Spraviť ďalšie fotky, tentokrát autoportrét, do zbierky Emotion..

Čoohohoooo, ja mám už vyše 10 tis. návštev? No pekne, že to tu aj sledujem. Veľmi dlho som nič nepridávala, zajtra pridám pár fotiek, zo série "fotky kt. ešte nevyšli na verejnosť" :D lebo vidím, že to tu biedne ide dolu vodou čo sa týka mojho achhh Tyymes! 

Dlhšie som sa chystala na tento post ale v deň, ktorý bol totálne nasračky, som to napísať nedokázala. Spravila som si len pár poznámok a dnes som ho dokončila. Dúfam, že vás týmto článkom nezavediem veľmi na depresívne myšlienky, lebo mojím cielom tohto, ako aj každého článku, je radosť, úsmev a šťastie. Príjemné čítanie. Keby ste sa mali chuť vyjadriť nejak, komentár poteší, snáď...



Ležať vo vani s so slzami v očiach, ktoré sa aj tak stratia na mokrej tvári, premýšľať a pozerať sa na dno svojim čiernym pohľadom, vidieť v ňom diaľku, tmu........ Svetlo?
Stále viac a viac sa k dnu približovať, až kým vzduch prestane prúdiť do tela.

Strach opadol, ležím pod vodou, mám otvorené oči. Moje vlasy sa vznášajú zo strany na stranu, ku dnu a hore.
Zamýšľam sa. Cítim ako voda s kohútika, v pravidelných, dlhých, intervaloch kvapká do vane a vydáva to zvuk. Mám pocit ako by sa to celé dialo v spomalenom filmovom zábere.

Počujem hlasný krik v pozadí, ale nepočujem slová. Nechápem ich. Nerozumiem ich. Len ich cítim a cítim pri tom bolesť a rany, tam kde to najviac zabolí. Ale aj tak má trápia. Slzy mi stekajú po mokrej tvári a strácajú sa vo vani plnej myšlienok.
Ležím tam, zrazu sa nič nedeje. Žiaden krik nepočujem, kvapky prestali kvapkať, len klipkám očami. Tak? Ručičky na hodinkách sa točia neuveriteľne rýchlo. Ja stále ležím v kope "kvapiek" z bolestí.
Zavriem oči, a vidím aké to všetko môže byť krásne, vidím časť svojho života, kedy sa len usmievam, mám pri sebe ľudí, s ktorými som šťastná a pozdvihnem hlavu v zápätí otvorím oči a vynorím sa spod vody.
Ťažko lapám po dychu. Opriem sa o vaňu, a spustím vodopád sĺz. Pozriem sa do zrkadla, prezriem si svoje utrápené oči. A nič, plačem ďalej. Pozriem sa hneď znovu, zdvihnem hlavu, sklopím zrak a poviem si tak ticho v srdci, že som silná (zase), všetko zvládnem a idem žiť svoj šťastný život.
Vyjdem na ulicu a šírim radosť, úsmev a dobrú náladu.