Môj instagram stále o niečom inom. Nápadom mám v hlave strašne veľa a netýka sa to fotenia takže mám čo robiť. Hrám na klavíry ak sa to tak dá nazvať, učím sa. Pracujem, veľa pijem kávu, mám nový kabát, je škaredé počasie, chodím na červenom bicykli, teším sa už keď mi prídu všetky poobjednávané veci na Vianoce. Máte niečo dodať?

Rozhodla som sa o tom napísať takto verejne a prepísať otcove slová na môj blog.

ZDRAVIE,

je to asi najdôležitejšia vec v živote každého z nás. Ale to akú má pre nás hodnotu zistí človek až keď ho postihne choroba. Je úplne jedno či je to obyčajná chrípka, zapchatý nos, bolesť hlavy alebo v tom horšom prípade ALS.
Určite ste postrehli na facebooku Ice Bucket Chalenge. (pri rozkliknutí nájdete video o ice bucket challenge s Obamom) Ľudia si natáčali o tom videá a zdieľali ich pri tom na svoj profil. Pôvodná myšlienka tejto výzvy bola: vyzvaný účastník sa má poliať ľadovou vodou, zdieľať video na facebooku a vyzvať ďalších troch účastníkov, ktorý túto úlohu majú splniť do 24 hodín. Ten kto výzvu odmietne musí zaplatiť 100$ na podporu boja proti ALS. A ak výzvu príjmu, zašlú 10$. No u nás to bolo poňaté skôr ako vtipné video. (Poliatím tela ľadovou vodou zažije nominant krátky šok, ktorý ochromí celé telo, a tým na krátku chvíľu poskytne príležitosť sa z časti vžiť do ľudí postihnutých chorobou ALS.)

U nás sa to začalo asi pred troma rokmi. ,, Nezvaný hosť stúpil do môjho tela. Začal som pociťovať bolesti v ramene ľavej ruky. Nevenoval som tomu takú pozornosť nakoľko som si myslel, že je to z prechladnutia a nemyslel som si, že to môže byť niečo vážne. Nakoniec som sa dal vyšetriť, pretože stav sa mi zhoršoval a nevedel som prísť na to, čo to môže byť. Zo začiatku som chodil na rehabilitácie, ktoré nepomáhali. Chodil som po vyšetreniach. Bolo ich kopec MR, MEP, EMG, lumbalka a podobne. Potom to už išlo. Bola to diagnóza G12.2, ALS (Amyotrofická laterálna skleróza). Už asi 3 roky blúdim po Slovensku so svojou chorobou, kde niet pomoci. Táto choroba je peklo na zemi. Vraj sa dá stým žiť aj 10 rokov, ale ako???!!!!! Pevne verím, že peniaze, ktoré sa vyzbierali pôjdu na výskum ALS a veda sa pohne konečne dopredu. Aj keď medicína napreduje rýchlym krokom vpred, deň bezmocnosti je pre mňa večná chvíľa čakať na liek. Táto choroba je peklo na zemi! Chcel by som sa dostať do výskumu, ale na Slovensku toho veľa niet. Dokonca nenachádzam ani pochopenie zo strany kompetetných. Riešenia a pomoc si musím hľadať sám. Verím, že sa to zmení. Svet vie o nás. Tak Veríme"

Toto sú otcove slová, ktoré som sa rozhodla takto v krátkosti zverejniť a napísať. Možno si to mnohý z nás neuvedomíte čo je pre vás zdravie. Ani my sme si to neuvedomovali, keďže otec nemal nikdy žiadne vážnejšie ťažkosti ani problémy. Bol zdraví, športoval, pracoval, šoféroval, chodil nakupovať, bol spoločenský, zahradkárčil a teraz je doma uväznený vo svojom tele.

Ďakujem a veľmi si vážim ako aj ja tak aj moji rodičia každé prečítanie.




Podobné články:
Toužil skočit padákem, nezabránila mu v tom ani 92% nehybnost
Polévání vodou má smysl
Jeho jedinou nadějí na život jsou kmenové buňky, léčba je však velmi drahá

Vyššie uvedené články sú o Danovi Vašákovi, muž ktorý trpí rovnakou chorobou z Českej republiky.

Prv som sa namaľovala, dala som si náušnice zo svadby nech je to o niečo zaujímavejšie. Ďalším krokom bolo zaostrenie! To bola makačka. A nahodenie správneho výrazu v tvári, to ešte väčšia. Viem, že fotka má ešte mnoho chýb a predpokladám, že ani z hľadiska kompozície to nie je bohviečo, ale viem, že sa ešte mám čo učiť. Dôležité bolo pri tom aby ma to zabavilo a niečo nové som sa naučila.

P.S. Dúfam, že v budúcnosti vám prinesiem mnoho ďalších a zaujímavejších autoportrétov.

P.S2. Predpokladám, že neupravená fotografia by asi nezaujala. Teda nie na toľko ako tá druhá.