Skôr, ako som začala písať tento článok spravila som presne to, čo som chcela napísať. ale tie pocity sa opísať nedajú. mnohokrát som stlačila delete.  ani neviem čo vlastne chcem a čo chcem napísať.
pravdepodobne som chcela len opísať svoje pocity, ako sa niekedy cítim a chcela som to napísať aby si to mohol každý prečítal. ale ja fakt neviem povedať čo cítim .  neviem ako sa toho mám zbaviť a čo mám robiť. o svojich problémoch sa veľmi nedelím s nikým a aj keď si dakedy vylejem srdce skončí to vetou, neriešim/nerieš - mám to na háku. (aj keď to pravda nieje s čoho vyplíva, že často klamem) a asi od svojich 15-tich neviem poriadne povedať čo cítim, čo ma mrzí. niektorím ľuďom, ktorím som to dĺžila som im to nepovedala čo dnes ľutujem. 

asi nikto nebude poznať moje najväčšie tajomstvo, čo ma mrzí ale málokoho by to zaujímalo :/

predstavte si, že pozeráte film a práve je tam scénka s neakým mužom, ktorí ide do kúpeľne, popritom rozmýšľa čo sa vlastne stalo. umyje si tvár s vodou, chytí sa rukami o umývadlo, zdvihne hlavu a pozrie sa na seba do zrkadla (v skutočnosti je to neakých 5-10sekúnd) ale keď nemyslí na realitu, preženie sa mu hlavou milión myšlienok. uvažuje nad tým čo vlastne spravil, prečo to tak spravil, prečo nespravil to čo chcel, prečo to teraz ľutuje a ako pôjde ďalej?

takisto ako každý deň? vždy sa bude dívať na seba do toho istého zrkadla s týmito istými pocitmi?

alebo naopak, konečne začne byť šťastný, nájde to čo tak dávno hľadal a už nebude musieť uvažovať nad vecami prečo nespravil to čo chcel? - lebo pôjde a spraví to, a bude vedieť, že je to správna voľba, bude šťastný s tým čo má a naučí sa žiť bez toho aby nič už nikdy neľutoval.

 prestane tak veľa a dlho sedieť doma sám a dívať sa na svoj odraz v zrkadle a premýšľať, pretože bude premýšľať len keď sa bude prechádzať po ulici a rozmyslí si, či si dá jeden kopček zmrzliny alebo dva. :)

Ale aj to je len film, a tie končia väčšinou happy endom. /ale som tu aj ja/ snažila som sa opísať pocit na dosť pravdepodobnom príklade (film) asi tak sa dosť často cítim. a nieže by som tento článok písala asi hodinu a popritom by mi vyšli aj slzy ale áno, je to tak.

na sebe by som tie pocity opísať nevedela, ale takto som si zobrala obyčajného muža s filmu a lahšie sa mi písalo.

Ďakujem tím, ktorí si to prečítali.