Moment, keď sedíme v aute, ja sa pozerám von oknom ako stále, vychutnávam okolie a vietor vo vlasoch. Usmievam sa len tak do blba von oknom, lebo som šťastná a potom sa pozriem na teba a ty mi opätuješ úsmev. Vtedy sa vznášam. Oči sa ti rozžiaria, kútiky sa ti nadvihnú až kým sa neusmievaš od ucha k uchu. A ten pohľad do mojich očí, bez jediného slova, mi hovorí, že sa naň budem pozerať stále. 

alebo...

Moment, keď len tak bezcieľne ležíme, nemáme nič na práci, ja sa začnem škeriť a ukazujem ti ako som sa naučila škúliť jedným okom a ty sa začneš smiať detským smiechom, ktorý ja tak veľmi zbožňujem. Potom akoby sa kamery vypli, svetlá zhasli a ty sa znovu a zas pozrieš na mňa pohľadom, ktorý skrýva tak veľa slov, slová aké všetky ani nepoznám. Hovoríš mi tak veľa a pritom mlčíš. Skryješ sa pod paplón a vykúkaš jedným očkom a ja tam zase vidím, tie nadvihnuté kútiky, ten úžasný úsmev, ktorý svieti pre mňa viac ako slnko. 

Pamätáš si ešte? Ako som hovorievala, že sa naučím lietať a odletím? Ty si ma lietať naučil. S tebou lietam každý deň. 

Alebo keď som ti raz spomenula môj malí-veľký sen? Sen, v ktorom som chcela stráviť noc pod hviezdami na streche a jesť melón? Ty si mi ho splnil. Splnil si mi sen "waaaau". Nevedela som, no teraz už viem, že sny sa plnia každý deň. 

A teraz mám slzy v očiach. Som šťastná aj keď mám oči smutné. Srdce mi rýchlo bije no nakoniec sa aj tak len usmejem, keď otvoríš dvere a zas budeš žiariť.