Zaplatili by ste za kávu navyše?

„Vošli sme do malej kaviarne, objednali si a sadli k stolu. Po nás vstúpili dvaja ľudia a objednali si :
- Päť káv prosím vás, dve pre nás a tri navyše.
Zaplatili tých päť káv, vypili svoje dve a odišli. Spýtal som sa :
- Prečo platili tie tri kávy navyše ?
Čašník mi hovorí :
- Počkajte a uvidíte.
Potom prišli ešte ďalší ľudia. Dve ženy, objednali si dve kávy a zaplatili normálne dve kávy. Po čase prišli traja advokáti a vypýtali si sedem káv :
- Tri pre nás a štyri navyše.
Zaplatili za sedem, vypili tri a odišli. Neskôr prišiel mladík, zaplatil za dve kávy, aj keď vypil iba jednu.
My sedíme, rozprávame sa a pozeráme cez dvere kaviarne na námestie zaliate slnkom. Zrazu sa vo dverách objavil otrhane oblečený pán, pristúpil k baru a tichým hlasom sa opýtal :
- Mate nejakú kávu navyše ?"

Tento typ dobročinnosti sa prvý krát objavil v Neapole. Ľudia platia dopredu za kávu pre ľudí, pre ktorých je aj šálka horúcej kávy prepychom. Dnes už ľudia neplatia navyše len za kávu, ale aj za jedlo. Tento zvyk sa postupne dostal za hranice Talianska a rozšíril sa do miest po celom svete.


Zdroj : "Káva navyše" 

Dostane sa tento zvyk na Slovensko? Viete si to vôbec predstavit, že by ste zaplatili kávu navyše pre iných? Podľa mňa je to veľmi pekná myšlienka a je to pekné, keď to niekto takto vymyslel pre iných :-)

Ambície a sny sú ako oheň.. Nie je umením hasiť oheň druhým, ale založiť si svoj vlastný aj v tom najväčšom daždi.

Ten pocit. Zas a stále ten divný pocit. Pocit, keď ideš na ulici v chladný večer a veľmi sa ponáhľaš. Je tma, svietia len pouličné lampy. V diaľke zbadáš tmavý obrys postavy, ktorá sa tak isto ponáhľa. Približuje sa. Je bližšie, kráča oproti tebe na opačnej strane cesty. Letmo si pozrieš osobu a pohľad ti opäť padne do zeme a až vtedy zdvihneš pohľad zas pozrieš sa do očí tej osoby, ktorá sa tak isto pozerá na teba a svet akoby zastal. No v skutočnosti to nie sú ani sekundy ale stotina sekundy. Ani sa jej nepozdravíš ani sa na ňu neusmeješ ale v tej krátkej stotine sekundy, ktorá akoby trvala dlhšie, si spomenieš na všetky spomienky, krásne chvíle, ktoré ste spolu prežili na tie dni, kedy ste sa len smiali a bláznili kade navôkol, na chvíle, ktoré ste spolu vyvádzali a ..... mohla by som pokračovať. No to všetko je preč. Sú to len spomienky, o ktorých mám občas pocit, že ten druhý dotyčný ani netuší, že si ich stlačil tlačítko delete a celé to zmazal. Neviem prečo. Teraz je to len cudzí človek, ktorého nepoznám, neviem kto to je, ako sa volá, ako žije alebo ako sa má. Je to len osoba, vedľa ktorej prejdem v ten chladný večer a idem ďalej.
No chýbajú mi tie krásne spomienky z minulosti, a nie nechcem aby sa to všetko vrátilo späť ale chýba mi v živote ten človek, s ktorým som si prežila veľa ale už akoby neexistoval, pretože človek, ktorý pri mne prešiel v ten večer bol len okoloidúci.


Áno, zase je to story z reálneho feelingu, ktoré som zažila jeden večer, keď som išla domov a stretla človeka, ktorý je už len okoloidúci a pred tým znamenal tak veľa. Spojila som to ešte s jedným feelingom, ktorý patrí inej osobe, nie tej ktorá sa oproti mne prešla.

Prečo je to vlastne tak? Ani neviem.
Veľmi ma dokážu upútať môj pohľad ľudia, ktorý majú taký vážny "silný" pohľad v očiach a v tvári im chýba úsmev. No aj keď ja sa rada smejem, som za každú srandu ale keď môj pohľad natrafí na človeka bez úsmevu s vážnym pohľadom, hneď viem, že to je on! Vtedy mi hlavou prebieha jediné slovko. Prečo...? a milión otázok. Mám chuť sa len pozerať na toho človeka a na to ako sa neusmieva. Takí ľudia mi prídu veľmi emotívni a mám chuť niečo povedať.

Toľko myšlienok ma napadlo, pri písaní tohto postu, toľko spomienok sa mi vynorilo, toľko zaujímavých ľudí, bez úsmevu len je mi ťažko o tom písať keď sama by som to ani povedať nevedela.

Naučili nás chodiť, ale nie kráčať za svojím snom. Naučili nás rozprávať, ale nie povedať, čo cítime. Naučili nás čítať knihy, ale nie ľudské srdcia. Naučili nás počítať, ale nie rátať s problémami. Naučili nás, kam patrí aké i, ale nie, čo sa patrí povedať smutnému priateľovi. Naučili nás, z čoho sa skladá človek, ale nie, čo sa skrýva v človeku. Naučili nás urobiť rozbor knihy, ale nie seba samého. Naučili nás vyznať sa v politike, ale nie v ľuďoch samých. Naučili nás, že ak skočíš zo skaly spadneš, ale nie ako lietať. Vraj nás pripravili na život. Ten umelý, bezcitný, ale to tak vôbec nie je! Pretože väčšinu tých najdôležitejších vecí sa musí naučiť človek aj tak iba SÁM.

Bill Gates: "Prepadol som z niektorých skušok pričom môj spolužiak inžinier ich urobil a teraz pracuje vo firme, ktorú vlastním ja" 

"Vysokoškolák zarobí po 13 rokoch toľko, ako jeho kolega s maturitou" (tak nejak to bolo)

Tak toto dávali pred chvíľou v TV na "oplatí sa mať výšku?"
Veľmi to spelo k celému tomu čo som si povedala aj ja nedávno. Nevadí. Podstatné je že v utorok a v stredu maturujeme a ja sa už teším! Aj keď pravdupovediac dokopy nič neviem ale kúpila som si pekné sako. haha

Časový rozvrh na tento víkend v piatok si prečítam učebnicu zo sjl, v sobotu si napíšem testy a v nedeľu si prečítam The Secret !! Berte si príklad.


Off topic som si zrušila facebook účet. Spravila som si jeden anonymný, cez ktorý pridávam veci na stránku. Takže ma hľadajte v najbližších dňoch na mobile alebo skype :)

Prosím, môžem prežiť jeden deň bez trápenia akejkoľvek bolesti sťažnosti, ohovárania, nadávania na druhých, ubližovania si, bez sĺz, bez faloši?
Fakt by som chcela prežiť aspoň jeden deň v láske, šťastí s úsmevom na tvári, radosťou, v zdraví s rodinou.Chcela by som aby konečne každý v mojej rodine mal úprimný úsmev a radosť v srdci, bez akýchkoľvek problémov. A prajem si aby takých dní bolo stále viac a viac. Ale už mám pocit, že v mojom živote je čím ďalej tým viac tých negatívnych dní. Nemyslím si, že žiadam o nemožné alebo o "nevyčísliteľne drahé" veci. Sú to maličkosti no pre mňa asi najviac.

Spoznávam ľudí. Každý je tak neskutočne pesimistický v tomto svete, každý okolo mňa len plače, každý sa len sťažuje, každý je falošný, každý len ohovára a ja som uprostred toho celého. Dosť už!!!!!!!

Chcem len "žiť" dovoľte mi to!