Prečo je to vlastne tak? Ani neviem.
Veľmi ma dokážu upútať môj pohľad ľudia, ktorý majú taký vážny "silný" pohľad v očiach a v tvári im chýba úsmev. No aj keď ja sa rada smejem, som za každú srandu ale keď môj pohľad natrafí na človeka bez úsmevu s vážnym pohľadom, hneď viem, že to je on! Vtedy mi hlavou prebieha jediné slovko. Prečo...? a milión otázok. Mám chuť sa len pozerať na toho človeka a na to ako sa neusmieva. Takí ľudia mi prídu veľmi emotívni a mám chuť niečo povedať.

Toľko myšlienok ma napadlo, pri písaní tohto postu, toľko spomienok sa mi vynorilo, toľko zaujímavých ľudí, bez úsmevu len je mi ťažko o tom písať keď sama by som to ani povedať nevedela.