Zbožňujem ten pocit, keď idem do lesa len tak alebo prechádzam pri lese v tichom prostredí a z ničoho nič zbadám srnky a stále si ich odfotím, aj keď skoro nikdy nevidno ale mám s toho taký skvelí pocit. Ešte skvelejší som mala, keď som raz išla ku starkej do Krh. Podhradia a len tak sme sa rozprávali až kým sme sa nedostali ku srnkám. Ona mi povedal, ževraj jeden ujo našiel malinkú srnku na ceste a zobral ju domou, krmil ju cumlíkom. To bolo také milé a povedala mi, že raz ma za ním zoberie. Otočila hlavou ako by sa jej svetielko v hlave rozsvietilo a povedala mi že ideme sa teraz pozriem. Prišli sme a srnka behala po záhrade ja som ju pohladkala, bola úplne úžasná a ešte malé. Síce už nebolo vidieť veľmi biele bodky ale bola krásna. Srnka sa volala Gyózike :-DDD smiešne