bomboniéra = život
Život je ako bomboniéra, nikdy nevieš čo ochutnáš. Forrest Gump
Chcela by som vás oboznámiť z jedným úžasným pocitom alebo skôr krátkym kúskom vášho života, zahĺbiť vás do niektorých skvelých pocitov a myšlienok.
Predstavte si najkrajšie ročné obdobie, jar, kedy všetko kvitne, vtáčiky po dlhej zime prilietajú späť, do detsky povedané teplých krajín, najkrajší čas dňa slnko v diaľke zachádza za les. Ja stojím na ceste a predo mnou dlhá cesta zopár ľudí prechádzajúci sa ako to majú na bežnom dennom poriadku, prechádzka mamičiek z kočíkom, deti hrajúce sa v pieskovisku, klebetnice tetušky, párik v strednom veku zo zamračenou mimikou riešiac nejaké záležitosti a zopár ľudí, ktorých neregistrujem.
V tom sa klasicky zabuchnú dvere od nášho paneláku a ja ako slnečný lúč vyletím na tú dlhú cestu s úsmevom na tvári, ktorý nielenže robí môj deň lepším ale aj ľuďom, ktorý sa doň zahladia. Vykračujem si po ulici, plnej bežných ľudí, ktorý ňou prechádzajú tisíci krát tak isto ako ja, čiže je to pre nich istým druhom stereotypom. Ale pre mňa je to deň, chvíľa alebo okamih života, ktorý môže byť dôležitým. Na sebe mám oblečené červené šaty s bielymi, stredne veľkými bodkami, na hlave mám veľký slamený klobúk a v ňom zapichnutý kvet odtrhnutý so záhrady spred bloku. Na nohách mám biele ponožky s červenou mašľou, ktoré by tam asi nikomu inému nesedeli ako mne práve v tej chvíli. Som obutá v obyčajných, tak obyčajných teniskách ako som snáď asi len ja.
V tej chvíli nemám so sebou žiadnu červenú aktovku, ktorá žiary do každej strany a kričí do strán aká je úžasná, taktiež nemám so sebou mobil ani, dôležité kľúče od bytu.....
V jednej ruke mám kyticu čerstvo natrhaných kvetov, s ktorej kus mám aj v slamenom klobúku a v druhej ruke mám sáčok s nápisom Sweet Candy z vtipným písmom a v ňom rôzne druhy ,,bombónov“...... Kúsok po kúsku, každý kúsok má inú šecifickú chuť, jeden bombó je kyslí, druhý sladký a tretí úplne nejaký iný a ja som stále zvedavá, či sú v candy sáčku 2 bombóny rovnakej chuti. Na to aby som to zistila ich musím ziesť všetky. A tak ochutnávam, zisťujem a ďalej vykračujem po ulici obzerám sa do všetkých svetových strán sveta s úsmevom na tvári, počúvam jarný vtáčí spev, hrajúce sa deti povonkoch, ktoré plašia holuby za blokom hrajú sa na skrývačky, naháňačky na preliezkach, tak ako som to detstvo trávila ja.
Okoloidúci ľudia so zamračenými pohľadmi si ma v ďalekých pohľadoch už všimnú, keďže mám na sebe červené bodkované šaty a obrovský klobúk, ktorý sa len tak prehliadnuť nedá, a tak im mojim bežným každodenným úsmevom vyčarím tiež úsmev na tvári. A to je asi najkrajšia vec, pocit, ktorý človek môže dať, darovať tomu druhému. Muž a žena v strednom veku, idú domou ako každý deň po tejto ulici no dnes obzvlášť vedú dôležitý rozhovor no povšimnúc si mňa sa na seba prestanú mračit, usmejú sa na seba chytia sa za ruku a jeden povie druhému ,, je to úžasné keď z niekoho vyžaruje taká dobrá energia ako z dievčaťa v bodkovaných šatoch“ a tak si vykračujem ďalej ulicou a šírim dobrú náladu, naďalej si vychutnávam bomboniéru, ktorou vychutnávam svoj život a zistím, že žiadna bomboniéra z candy sáčka nemala identickú chuť.
Každý deň na vás čaká niečo nové. Buď to bude niečo zlé ako a zamračíte sa ako pri bombóne, ktorý vám nechutil alebo to bude niečo úplne skvelé a budete sa tváriť tak ako ja keď som jedla bomboniéru a zažívala krásny okamih,ktorý vznikol na základe jedného úsmevu.
0 komentárov