Chodievate si sadnúť len tak bezcielne na lavičku?
Len sedieť, a pozerať sa na premávku, na ľudí okolo, na listy, ktoré opadávajú zo stromu? Nerozmýšľať nad ničím len sedieť, dýchať a vnímať ako vám krv prúdi do žíl? Je to také ukľudňujúce. Ako by som si pichla dávku svojej drogy a zmizla z každodenného stresujúceho dňa ľudí a dostala sa na čarovné miesto.
V takúto chvíľu mám chuť už len plakať od šťastia a ďakovať, že som práve tu kde som a môžem vidieť toto všetko, tieto tak bežné veci asi ako bežné je ráno vstať, a predsa si to všetko môžem tak vychutnávať a cítiť sa šťastná.

A verte neverte, ale toto čarovné miesto, ja mám všade kam idem.


Pridávam fotky lampióna šťastia, ktorý sme si mi pustili, keď už sme pri šťastí :)