depressing time
Táto chvíľa je čas kedy nežijem - prežívam. Sedím čas stojí. Nehýbem sa, klipkám očami, hruď sa mi nadvihuje a klesá. Slza steká po mojej tvári a v spomalenom zábere padá na moje tričko.
Cítim sa divne. Je mi hrozne. Všetko je možné, tak prečo?
MMMMMMMMM..
búcham na písmená a aj tak viem že zmysel nedávajú. Ale ja ich chápem, cítim ich.
Čakám na niečo, čo by malo prísť lebo to chcem, ale ono to nepríde lebo to asi nechcem príliš. Rozmýšľam nad časom, budúcnosťou, nad časom a minulosťou. Cítim sa divne.
Ešte stále som neprišla na princíp, na ktorom ŠŤASTNÝ ľudia fungujú a nemyslím, že mám času dosť to zistiť.
Prečo nie je každý šťastný? a usmieva sa ? veď je to minimum.
Vidím v diaľke dav ľudí. Vidím len ich obrysy. Idú smerom k nám a nesú nám úsmev - radosť. Keď tomu neuveríš nestane sa to.
Prečítanie tohto článku môže trvať asi 5 minút s rezervou na odpísanie priateľovi na facebooku, napísanie vyše 1 h ale pre pochopenie tohto článku trvá asi tak ..... .
http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&NR=1&v=CPTQHLzAEjM
0 komentárov