Raz by som sa chcela ísť prejsť o takýto čas, len tak nevinne vybehnúť z domu, hodiť na seba sveter. Len tak sa prechádzať a nevnímať svet, nestretnúť ľudí. Vidieť osvetlenia pri chodníku do nekonečna, a povedať si aké je to úžasné. Počuť jemný vietor, ktorý pofukuje pomedzi listy stromov. Pri tej prechádzke by som sa chcela dostať na neurčitý cieľ, len tak na ešte pokludnejšie miesto, s ktorého by som mala rozhlad na celé mesto. Mesto by svietilo, autá by v dllhších intervaloch jazdili po pri ceste, prešla by sanitka, psy by štekali, sova húkala - chcem počuť tú ,,hudbu ulíc,,

je krásna...

Lahla by som do trávy, zacítila by som jej vôňu, zdvihla hlavu a vychutnávala si tú výnimočnú noc, krásne hviezdy a ten dokonalý mesiac.
Ráno by vtáky štebotali odhrnula by som si deku z tváre, jemne pozdvihla kútiky pier, sedela a premýšľala.........

Ale skutočne by som chcela zažiť ten pocit, myslím si, že také chvíle, sú vzácne chvíle a nenahraditeľné.