Ťažko sa žije denno denne s pocit, keď si blízky myslia že vás nič netrápi.

No ešte ťažšie keď už máte dosť a niekto vám naloží a myslí si, že to je jediná vec pre ktorú v danú chvíľu plačete. 

Je to choré keď sadnem na posteľ a píšem tento sk*rvený post a mám oči ako sova a pri tom revem ak pri Titanicu? Je to až také nenormálne keď sa zamýšľam nad tým, že ,,odídem,, ? 

Najlepšie je keď vám ľudia podkopnú nohy, od ktorých by to vôbec ani nemalo byť. Ale ešte lepšie na tom je, keď vy už ležíte na zemi a oni vás dokopú tak že sa už ťaaaažko dáte dokopy. 


You May Also Like

0 komentárov