maybe it's not me
Viete čo? Prišla som na to, že mám silnú túžbu povedať všetkým niečo čo som asi ešte nepovedala ale neviem čo to je. Ale stále narážam na nejakú konkrétnu vec alebo pravdepodobne osobu, ktorej sa to týka ale ja absolútne neviem čo mi je a že o čom tie sračky sú. zdá sa vám to asi veľmi odveci ale je to moja vec.
Prečo všetci toto čítate s myšlienkou ,, čo nám chce vlastne povedať, o čom to tu celé je? Ja ju nechápem, asi len chce nejak hlúpo zaujať“ ale chcem aby som bola iná nie taká aká som. Chcem zmeniť na sebe veľa vecí, lebo nie som sama so sebou spokojná. Aj keď nechápem prečo si veľa ľudí o mne myslí „ach ona sa stále rehoce tak to znamená, určite že je šťastná a nič jej nechýba, má čo chce a ona je určite s tých, ktorú nič netrápi“ a všetko je jak v krásnej rozprávke. ale asi mi to práve došlo s čoho mi tak jebe. Je to cele o tom, že mám pocit že každý kto ma pozná má so mňa pocit, že proste ja som ja a som sama sebou, že som tá silná žena, ktorá unesie aj ťažké bremená. ALE KURVA POCHOPTE, TO ŽE SA STÁLE REHOCEM NEZNAMENÁ, ŽE SOM ŠŤASNÁ. Ale chcem byť iná a miestami túžim aj po tom aby ma niekto poznal a vedel ma pochopiť. (haha) chcem byť iná, nie taká aká som (iná: 10x podčiarknuté slovo v mojom denníku)
Niekedy mám veľkú chuť zverejniť všetko, úplne všetko čo si čmárem do wordu a čo si čmárem kadekde do papierov a do môjho žltého hrubého denníčka s roku 2007 (13r) a dakedy mám ešte väčšiu chuť napísať fakt všetko čo si myslím o všetkom(samozrejme by som to nevedela napísať, ale cítim sa na to) pretože viem, že ma „nepoznáte“ (Kaja toto je pre teba)
Ale ma napadla taká užasná geniálna myšlienka, že asi si začnem so svojho trápneho blogu robiť ešte trápnejší „denníček,, do ktorého napíšem každý deň ako sa cítim a čo ma trápi. Aspoň to nebudem všetko dusiť v sebe ako klasicky. Lebo som prišla na to, že to sa fakt nedá povedať nikomu ako mi naozaj na hovná je.
Pravdepodobne som teraz vyjebala so systémom............. :-*
0 komentárov