Dnes som bola celí deň u starkej. Začala hovoriť, že povyhrabávala staré dávne fotografie a začala si ich prezerať po dlhom čase. Pripomínala si nimi rôzne udalosti, na niektorých sa aj poriadne zasmiala. Ako tak debata išla ďalej už som sa do nej nezapájala. Tak ako ,,mladá fotografka,, som si začala fotky prezerať. Mám rada staré fotky, fotky fotené na analóg a určite obľubujem štýl minulých dávnych rokov. Niektoré fotografie boli nudné -hej no klasika, ale niektoré ma skutočne zaujali. Boli veľmi zaujímavé a bolo v nich niečo fakt také, že nie len prídem odoftím aby bolo na čo spomínať, ale niečo viac. Mama si ku mne sadla a povedala mi, že tie fotky fotil môj starký. Vraj brával všade so sebou foťák a všade všetko fotil. Starká ma k nemu aj prirovnala, že bol taký ako ja. (nuž tie časy keď fotil, boli dávnejšie, keď som ja ešte ani na svete nebola). 

Zistila som aj, že môj starký sa stále ale stále vkusne a elegantne obliekal a teraz som si tak povedal že ,, ci pána on mal riadny štýl,,. 

Nuž najviac na svete ma mrzí to, že mi ostal po ňom iba foťák a že sa už nikdy nedozvie, že budem pokračovať v jeho šľapajách. Svojho starkého považujem za veľkú osobnosť.