Tak veľmi veľa myšlienok mám práve v hlave. Cítim sa ako v klietke, uväznená. Cítim, že nemôžem nič robiť s tým čo cítim a ma ubíja. Ožila som... vlastne, ehm, moje pocity. Ako sa teraz cítim by som prirovnala k osobe, na ktorú sa pozeráme cez obrazovku, ktorá sa pozrie do zrkadla, oči sa pomaly zväčšia a v pomalom zábere, ešte stále pomalý záber, no nie je to smutný pohľad, len nie je veselý, sa v okamihu sekundy začnú premietať veci. Minulosť. Sny. Ciele. V rýchlom zábere, jeden za druhým a rýchlejšie.